štvrtok, 17. novembra 2016

Fotopríbeh Toskánsko september 2016 (Toscany 2016)


Je to neuveriteľné, ale opäť som sa odhodlala ísť na dovolenku autobusom. Po dovolenke v Bulharsku som si povedala nikdy viac, ale teda príslovie ,,Nikdy nehovor nikdy" sa potvrdilo a ja som zbalená sedela v autobuse na ceste do Toskánska. Koľko trvala cesta? Ak si dobre pamätám cca 13 hodín. Ušla sa mi však luxusná ,,lóža" v podobe dvoch voľných miest, kde som mohla zložiť svoje dlhé nohy a vystriedať zopár zaujímavých spacích polôh. Základom takejto cesty je cestovať so skvelou partiou, čo sa podarilo a tak cesta ubiehala oveľa rýchlejšie. Okrem toho som si pozrela nejaké seriály, dokonca môžem potvrdiť, že celé epizódy. Keď sme však dorazili na miesto a ubytovali sa, ihneď som zabudla na spomínanú cestu, pretože ma očaril výhľad na krásnu prírodu a zelené viniče. Bolo tu božské ticho a úžasný vzduch. Mali sme chuť to osláviť a tak sme si naliali pohár červeného vína, sadli na terasu a vychutnávali túto atmosféru. Čas zrazu plynul pomalšie. Pri popisovaní mám chuť vrátiť sa tam opäť a to som ešte len na začiatku celého toskánskeho fotopríbehu.


Na izbe sme dlho neobsedeli a už nás to lákalo bližšie do viníc a tiež obzrieť si okolie z blízka. Naštartovali sme navigáciu a šli pešo do dedinky s názvom Tavarnelle Val Di Pesa. Popri ceste boli vysadené viniče s bohatou úrodou, hotová pastva pre oči. V Toskánsku sa pestuje vo veľkej miere hlavne fialové hrozno, čo znamená že taliani produkujú hlavne červené víno. Pochutnajú si však na ňom aj prívrženci bieleho vína. Poviem vám, že za ten týždeň som ochutnala toľko rôznych vín ako nikdy predtým. Mám pocit, že pri konci mi už tieklo zí. Ale užila som si to. Veľmi!


Okrem viničov a krásnej prírody tu bolo vysadených tiež veľa olivovníkov. Priamo v dedinke som sa odfotila pred ,,asi" nejakým lisom a továrňou pre olivový olej. S určitosťou to potvrdiť neviem.


Hľadali sme nejaké obchodíky, prípadne centrum, čo sa nám aj podarilo. V strede tejto dediny sme videli domácich dôchodcov na pive, ako sa rozprávajú, čítajú noviny, oddychujú a užívajú si deň. Keďže po ceste peši sme vysmädli, dali sme si aj my pivko. Dokonca sa domáci dôchodcovia púšťali s nami do reči. Samozrejme ako inak než taliansky. Zachytili sme len ,,Bambini", Bellissima. Bolo to milé a celú túto návštevu Tavarnelle Val Di Pesa veľmi radi spomíname.


Po návrate späť sme sa vybrali už však autobusom na opačnú stranu do mestečka s milým názvom Poggibonsi. Miestami trošku pršalo, ale len jemne a vôbec nám to neprekážalo. Toto mesto bolo oveľa väčšie, veľmi sa mi páčil pán, ktorý predával priamo zo svojho príbytku kaktusy. Boli nádherné, mala som chuť si ich zopár kúpiť domov.


Veľmi sa mi páčili mašle na dverách, ktoré symbolizovali radosť z narodenia dvoch dievčatiek v rodine, ktorá tu bývala. Sú prekrásne! Jedna s menom Vanessa, druhé neviem vylúštiť.


Zaujímavé boli aj tieto ľudské siluety zo železa. Ísť okolo nich večer, neviem neviem. Bolo ich plné mesto.


Spravili sme si tiež prestávku a dali domáce pivo Birra Moretti, ktoré malo až 660 ml. Fľaša bola naozaj veľká a keďže nie som pivárka mala som čo robiť, aby som ju zdolala. Vedľa nás sedel starý pán čo čítal noviny intenzívne a pomocou lupy, ktoré boli mimochodom tlačené na ružovom papieri. Bol úžasný, nikam sa neponáhľal, žil vo svojom svete! Niečo mi začal potom rozprávať taliansky, ale samozrejme som mu nerozumela. 
 

Ďalší deň smerovala naša prvá zastávka do vinárstva Antinori. Bolo to vinárstvo starej toskánskej vinárskej rodiny, ktorá v Bargine vybudovala modernú budovu zasadenú do vinohradov. Boli tu prekrásne vinohrady, ochutnali sme vínko a boli sme pozrieť aj do predajne. Zdržali sme sa tu asi dve hodiny.


Ďalej sme navštívili nádherné San Gimignano, ktoré ma neskutočne očarilo. Išli sme priamo do centra tohto vežovitého mesta s nádhernými uličkami, architektúrou a výhľadom. Boli tu nádherné malé obchodíky s krásnymi suvenírmi, cestovinami, syrmi od výmyslu sveta a salámami. V kaviarňach a reštauráciách posedávali domáci aj turisti a užívali si atmosféru tohto mesta.


Tento čarovný obchodík som neskôr našla aj v príručke Toskánska. Navštívili sme ho bez toho, aby som mala o ňom niečo naštudované. Čo poviete nie je úžasný? Čo sa syrov týka boli balené v hline, slame, v rôznych sušených bylinkách, niečo čo u nás len tak nevidíme.


Zastavili sme sa tiež v úžasnej zmrzlinárni Gelateria Dondoli, kde sme si na zmrzlinu kvôli dlhej rade museli počkať niekoľko minút. Pri čakaní sa chuť na zmrzlinu znásobovala. Oplatilo sa však počkať a ochutnať túto miestnu dobrotu.


V závere nášho výletu nás čakala niekoľko chodová večera. Nakoľko sme boli hladní, fotenie išlo bokom. Ale ak si dobre spomínam začínali sme údeným lososom a tuniakom (neskutočne dobrým), pokračovali opekaným chlebíkom s hríbmi a teplou pečeňovou paštétou, mušlami, pizzou, krevetkou s nátierkou a samozrejme vínečkom. Slinky sa mi zbiehajú, hneď by som si to zopakovala. Ku každému jedlu v Taliansku bol vždy podávaný neslaný chlieb s olivovým olejom alebo tyčinky.


Máme tu ďalší deň a návštevu Florencie. Hneď na začiatku sa zastavíme na vyhliadke, kde sa nám črtá ,,Florencia na dlani". 


Ďalej sa prechádzame a zástavku si spravíme aj na Piazza del Duomo, kde táto katedrála je najvyššou budovou vo Florencii. Stojí uprostred námestia, kde sa nachádza veľký počet návštevníkov. Nenavštívili sme žiadne platené pamiatky, nakoľko sme si chceli užiť hlavne atmosféru ulíc, kaviarní a obchodov. Okrem spomínaného sme navštívili aj kostol San Lorenza, kde najviac obdivovanou bola nádherná, farebná freska.


Najstarším mostom vo Florencii je Ponte Vecchio, ktorý sa ako jediný unikol skaze 2. svetovej vojny. Bol však zničený, no neskôr ho zrekonštruovali podľa pôvodných plánov. Celá Florencia bola plná turistov, ešte väčší počet ako počas sezóny v Prahe.


Tieto šachy boli neskutočne krásne, ako aj ich cena. Ale takýto kúsok mať doma, tak sa ich aj naučím hrať. Žiaľ ovládam len tú jednoduchšiu verziu a to Dámu. Cena: 595 €.


Ďalší deň pred nami, aj keď miestami upršaný, ale keďže nás čakala návšteva krásnej Sieny, vôbec nám to neprekážalo. Na úvodnej fotke môžete vidieť domácich ako hrajú futbal.


Počas najväčšieho dažďa sme akurát obedovali, takže obed sme si nemohli ani lepšie naplánovať. Ochutnávka červeného aj bieleho vínečka bola super, k tomu pravá talianska pizza. Poviem vám je to úplne iná pizza na akú sme zvyknutí u nás. Víno Chianti je najznámejším vínom z Toskánska.


Tento záber na ,,farebných" turistov chrániacich sa pred dažďom v starobylom tehlovom mestečku  jednoducho milujem. Aj vás tak fascinuje?


Ak si želáte na dovolenke slnečné počasie a nebude celkom podľa vašich predstáv, prípadne schytáte taký ,,lejak" ako my, nerobte si vrásky. Ak by bolo slnečné počasie nikdy by som nevyhotovila takúto nádhernú a pre mňa ukážkovú fotku. Ešte podotýkam pomocou mobilu, žiadna zrkadlovka. Odstupom času na tie fotky pozerám s otvorenými ústami. Nádhera! Siena sa mi navždy vryla do srdca. Tak ako Florencia je zaujímavá práve pamiatkami, múzeami, kúzlo Sieny spočíva práve v námestiach, uličkách, ktoré sú rozložené na troch rôznych pahorkoch s mnohými výhľadmi.
 

Čo sa tovaru týka vo viacerých obchodoch sa nachádzal oznam, že produkty, ktoré ponúkajú nepochádzajú z Číny, ale priamo zo Sieny. 


A trošku pózovačiek, tie predsa nemôžu chýbať.


V centre mesta bolo veľa rôznych obchodov, ktoré ponúkali široký sortiment nielen pre domácich, ale hlavne pre turistov.


Jedlo bolo väčšinou bez klasickej prílohy, na akú sme zvyknutí, preferujú totiž zeleninovú prílohu. Byť tam dlhšie a nejesť v úvode chleba s oliváčom, tak prídem o pár kg ľahšia.


Medzi srdce mesta patrí Piazza del Campo, na ktorom sa Siena rozkladá. Nachádza sa tu aj budova radnice Palazzo Pubblico. Je to krásny tehlový palác s elegantnou vežou Torre del Mangia. Dookola sa tiahlo veľa kaviarní, ktoré boli plné návštevníkov.


Mimochodom tú najlepšiu zmrzlinu mali na tomto námestí a bláznivá fotka vznikla o kúsok ďalej pri Sienskom dóme.  Je vytvorený z čierneho a bieleho mramoru, nikdy nebol úplne dokončený, kvôli moru, ktorý postihol Sienu. Aj napriek tomu je krásny a pôsobí honosne.


... asi som ,,dverofilka", ale čo narobím keď sú také krásne! Bolo tam veľmi veľa fascinujúcich dverí, fotiť som ich začala a tento nápad sa mi vnukol po tom čo som uvidela fotografiu a plagát týchto dverí v jednom z obchodov.


Posledný večer naša zástavka smerovala do Tenuta Torciano, do vinárstva neďaleko San Gimignana, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o miestnych vínach, naučili sme sa ako správne degustovať. Jedla som najlepšie lazane so špeciálnym hľuzovkovým olejom. Boli vynikajúce a prijala by som väčšiu porciu. Prostredie bolo tiež prekrásne.


Čo pekné som si z Toskánska priviezla nájdete v príspevku Nákupy ,,haul" Toskánsko.
Ak ťa zaujímajú cestovateľské príspevky určite si prečítaj príspevky:
   
Dúfam, že sa vám fotopríbeh z Toskánska páčil a ak ste sa dostali až na záver, budem rada, keď mi tu zanecháte nejaký komentár.  

(Ďakujem za všetky komentáre)
Share:

4 komentáre

  1. Ja som si tiez vravela, ked som isla do Rima, ze uz nikdy, ale nikdy viac busom a o rok na to, som isla opat do Rima a opat busom :DD, ale uz by som naozaj nechcela takto cestovat. Fotky su perfektne vidno, ze ste si to uzivali, a ze "dverofilka" no mile :)

    LIFE IN PICTURES BY LU

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno je to veľmi náročné, najlepšie lietadlom za 2 hodinky. Človek si sadne do lietadla a o chvíľu je tam a nemusí sa teperiť veľa hodín na autobusy. Hahaha áno tie dvere sú rovnako milé :)

      Odstrániť
  2. !!!!A priateľ sa mi vždy smeje, že všade fotím len dvere! =D Som rada, že nemám jediná takúto úchylku.=D Ale inak krásne fotky - milujem Taliansko a vždy som tam chcela bývať! Už maliari v 18. storočí obdivovali "talianské" svetlo" (áno, doslova svetlo, nie je to žiaden špeciálny termín =D) a presne tak na mňa celé Taliansko vždy pôsobilo - príjemne a teplo!
    Inak na jeden z fotografíí sú kelímky s kúskami ovocia - pár rokov dozadu som bola vo Verone a odvtedy každé leto nariekam, prečo takéto nemajú aj u nás!!! Na ulici, čerstvé, sladké a šťavnaté... to čo predávajú v Bille nepočítam!=D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj tak tento komentár ma veľmi veľmi potešil. Krásny, srdečný, úprimný, veľké ďakujem! No ja som v Taliansku tým dverám jednoducho neodolala a že sú krásne? Áno Toskánsko bolo čarovné a úžasné. Tie kelímky s ovocím som si predstavila a bolo by to skvelé, už mám tu chuť melónu na jazyku. Inak veľmi dobrý podnikateľský plán! :)

      Odstrániť

© From Lenka | All rights reserved.
Blog Layout Created by pipdig