Dva dni v Edinburghu

Na takéto kratšie poznávacie výlety chodím tradične v mužskej zostave. Len ja a traja mušketieri. Je to super! Nič zbytočne neriešime a vždy sa vieme behom chvíle dohodnúť. Tentokrát sme spoločne vybrali pobyt v Edinburghu. Ó áno, Škótsko! Poznám málo ľudí, ktorí túto krajinu navštívili. Lákala ma aj jej architektúra a kultúra. Myslím, že toto mesto sa onedlho stane veľmi navštevované, napríklad ako Miláno, Barcelóna, či Amsterdam. Letenky sú cenovo dostupné a cez airbnb či booking si dokážete nájsť slušné a cenovo dostupné ubytovanie. Pre 4 osoby na 3 noci nás ubytovanie stálo 524 €. Bývali sme v Nicolson apartmens. Leteli sme cez Ryanair a spiatočná letenka na osobu stála: 118 €.

Z letiska ide autobus D100 priamo do centra (je to konečná zastávka s názvom Waverley). V jej blízkosti sme bývali. Obojsmerný lístok stojí 7,50 libry. Jazdí veľmi často, každých 10 – 15 minút. Všetky zaujímavé miesta, pamiatky, kaviarne, či reštaurácie sa nachádzajú len kúsok od seba. Práve preto sme všade chodili pešo. V Edinburghu sme strávili 2 dni.

Ráno sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa. Ako prvé sme zamierili na raňajky do The Coffee Mill Cafe. Všetci sme si vybrali rovnaké menu a to praženicu s lososom a hriankou. Dali sme si tiež pomarančový džús, čaj či kávu. Obsluha nielen tu, ale v celom Edinburghu bola veľmi milá, priateľská a často vtipná. Darmo vedia ako sa správať k zákazníkovi.

Ako sme sa blížili do centra, tak som počula zvuk gájd. Veľmi sa mi to páčilo, pridávalo to na atmosfére. Pár drobnými som prispela. Dotyčný bol tak milý, že keď to zbadal, tak na mňa žmurkol a tým chcel naznačiť, že sa mám ísť s ním odfotiť.

Ďalej sme navštívili park Princes Street Gardens, ktorý bol prekrásny. Tá úžasná zelená, tráva pokosená ako podľa pravítka, no nádhera!

Priamo nad ním sa týčil Scott Monument, ktorý sme sa rozhodli navštíviť. Vstup stál 8 libier až na jeho úplný vrchol, čo predstavovalo 288 schodov. Výhľady zo všetkých strán, ktoré sa nám naskytli boli dych berúce. Veľmi sme sa pobavili na jeho samotnom vrchole, nakoľko prechod bol veľmi stiesnený a aj štíhly človek mal problém prejsť.

Pokračovali sme na ďalšiu vyhliadku Calton Hill, kde sme si opäť užívali krásne výhľady. Okrem toho sme si tu oddýchli a neskôr sme šli smerom k hradu, nakoľko na 15-tu sme mali zaplatenú jeho prehliadku.

Na obed sme sa zastavili v reštaurácii , hneď v blízkosti Scotch Whisky Experience. Dali sme si tam tradičné domáce jedlá – jahňacie so zemiakmi (lamb stovies) a ja kuracie so šunkou, omáčkou a zeleninkou (balmoral chicken). Moje bola taká klasika, ale veľmi chutná. Ochutnali sme aj kávu s whisky. Bola vynikajúca! Lepšiu som v živote nepila.

Odtiaľ naše kroky smerovali na spomínaný Edinburghský hrad. Je dominantou Edinburghu a najobľúbenejšou atrakciou celého Škótska. Týči sa vysoko nad mestom priamo na vyhasnutej sopke. Lístky sme mali vopred kúpené a tak sme sa vyhli dlhým radám. Strávili sme tu asi 1,5 hodiny. Zažili sme aj výmenu čestnej stráže, videli rôzne starožitnosti, väznicu, výhľady a ochutnali najlepší likér, do ktorého som sa zamilovala. Volá sa MAGNUM (ako nanuk) a nemôžem ho tu na Slovensku zohnať. Moje srdce plače, pretože tú chuť mám stále na jazyku a chcem ho mať doma. Ak by ste mali tip ako ho zohnať a doručiť na Slovensko, tak sem s ním!

Navštívili sme aj obchody so suvenírmi. Najčastejšie sa tu predávajú pravé kašmírové šály a šatky, kúzelné paličky Harryho Pottera, kilty a baretky. Kamarát si kúpil na pamiatku detské gajdy. Tak sme sa smiali, keď sa snažil večer na ne zahrať.

Na pivo sme sa viackrát zastavili v pube s názvom George IV. Mali tam rôzne druhy pív. Jedno pivo stálo cca 4 – 5 libier.

Po tom ako sme uhasili smäd sme hľadali Dean Village. Naša cesta viedla ďalej od centra mesta. Keď sme dorazili na spomínané miesto, tak bolo zamračené a vyhliadka vôbec nebola čarovná. Až zrazu vyšli spoza mrakov slnečné lúče, ktoré dodali tomuto miestu úžasnú atmosféru. Nádhera, čo poviete?

Ďalej sme šli do parku The Meadows, v ktorom trávia čas prevažne študenti. Najčastejšie tu grilujú, alebo hrajú rôzne hry. Ďalší deň sme tu chceli tiež grilovať, ale fúkal vietor a priznám sa, asi sme boli aj lenivý. Z parku sme sa šli najesť do pubu George IV, kde som si dala ďalšiu klasiku ,,fish and chips“ (ryba a hranolky). Jožko si dal haggis, na ktoré som sa ja veru neodvážila. Jedná sa o tradičné, národné, škótske jedlo, ktorého základom sú ovčie vnútornosti a vločky. Tieto sa varia v ovčom žalúdku. Dalo by sa to prirovnať k našej zabíjačkovej kaši. Podáva sa so šťúchanými zemiakmi.

Na záver dňa sme navštívili potraviny, kúpili si tradičné sušienky, chipsy a tradičnú škótsku zmrzku. V tento deň sme prešli cca 30 km a bolo to cítiť. Zaspala som behom pár minút. Bol to úžasný deň plný zážitkov, presne taký ako mám rada.

Druhý deň sme sa vybrali na raňajky do Coffee House Papii. Mala útulná kaviarnička, ktorá bola plná ľudí. Onedlho sa však uvoľnilo pre nás miesto a tak sme usadili a objednali si džús, kávu, čaj a benediktínske vajcia so slaninkou a lososom.

Keďže sme po raňajkách dostali chuť na niečo sladké, navštívili sme aj Patisserie Valerie. Ja som si dala ten jahodovo-vanilkový a bol výborný.

Odtiaľ sme sa vybrali na sedlo ,,Arthur´s seat“. Nakoľko sme deň predtým prešli cca 30 km, bola to výzva. No my sme to dokázali a vyliezli sme až na samotný vrchol sedla. Stálo to za to, výhľad bol nádherný. Tie žlté kríky, pohľad na more, alebo nádhernú škótsku architektúru. Toto všetko sme mali ako ,,na dlani“. Počasie bola krajšie ako deň predtým, tento deň sa nám podarilo aj opáliť. Cesta na vrchol sedla vedie cez Holyrood park.

Aké by to bolo byť v Škótsku (Edinburghu) a nevyskúšať whisky? Preto sme navštívili Amber whisky bar, objednali si degustačné vzorky whisky a salámovo-mäsovú misu. Mäso a salámy boli úžasné a ochutnávka whisky tiež. Bol to skvelý zážitok. Tu som poslednýkrát ochutnala aj likér Magnum, po ktorom moje srdce a chuťové poháriky túžia každý deň. Na lístok nám čašník vypísal konkrétne druhy whisky, ktoré sme degustovali.

Navečerať sme sa boli v reštaurácii Greyfriars Bobby.  Ja som zvolila tentokrát steak s whisky omáčkou. V blízkosti reštaurácie nájdete sochu teriéra Bobbyho. Bobby bol psom Johna. Keď John zomrel a ochorel, Bobby mu zostal verný aj po jeho smrti a až 14 ďalších rokov sedel denno-denne pri jeho hrobe. Po jeho smrti bola na podnet barónky postavená daná žulová fontána s Bobbym na jej vrchole.  Tak ako väčšina turistov som pre šťastie pohladila po jeho zlatom ňufáku.

Victoria street je nádhernou ulicou vďaka jej krásnym farebným budovám. Je to veľmi často vyhľadávaná a turistami navštevovaná ulica. Po uliciach Edinburghu jazdia takéto krásne taxíky.

Edinburgh je mesto, ktoré ma očarilo po všetkých stránkach. Príjemní ľudia, jedlo, architektúra, pamiatky, či panoramatické scenérie. Jedinú chybu, na ktorú chcem upozorniť je neporiadok na uliciach. Návšteva tohto mesta bola vynikajúcou voľbou a radi sa sem v budúcnosti vrátime. 

Ak chceš aby ti nič neuniklo, tak ma nájdeš aj na Instagrame a Facebooku.