Tak ako som vám spomínala v článku Moje plány na rok 2018, minulý víkend sme strávili v Tatrách, konkrétne najvyššie položenom horskom hoteli Sliezsky dom. Nachádza sa vo výške až 1670 metrov. Auto sme podľa inštrukcií nechali na záchytnom parkovisku hotela, zavolali na recepciu a prišiel pre nás zamestnanec (mimochodom veľmi milý pán), ktorý nás doviezol priamo na miesto. Veľmi sme sa tešili na to, ako budeme víkend tráviť mimo civilizácie a naše želanie sa splnilo. Ubytovali nás vo veľmi peknej, čistej, renovovanej izbe s krásnym výhľadom na zasnežené Velické pleso a tatranské štíty.
Priamo z okna sme často pozorovali vyšliapané chodníky, turistov, horolezcov a dokonca sme videli aj kamzíkov. Aj napriek tomu, že sme nikdy neboli žiadny turisti, ťahalo nás to von. Nemali sme však vhodné oblečenie a obuv.
Počas troch dní, ktoré sme tu strávili bolo hmlisto, snežilo a posledný deň bolo krásne slnečno. Najprv nebolo kvôli hmle vidieť ani na krok, no o pár minút svietilo slnko a videli sme až rovno do doliny.
Počas dňa sme sa vybrali tiež na krátku prechádzku v okolí hotela a dali sme si aj za kalíšok slivovice, ktorá nás dokonale zahriala. Od manžela som dostala výzvu spraviť anjela a ani sekundu som nezaváhala. Bolo to spontánne a zábavné. Všetko naháňanie sa a stres počas roka zrazu opadol, čas sa zastavil.
Obidva dni sme vstali na východ slnka a užívali si ho v mínus 14-tich stupňoch. Poviem vám, malo to svoje čaro. To ticho, nádherný pohľad na našu pýchu, naše Tatry. Skúšali sme aj novú gopro kameru a učili sa s ňou narábať. Nemáme z nej však žiadne dych berúce zábery, keďže natáčať by sme museli dlhšie a bola nám veľká zima. Veľmi sme si želali sneh a splnilo sa nám to. Aj keď na väčšine územia Slovenska nebolo po snehu ani chýru ani slychu, tak tu hore na Sliezskom dome áno!
Veľmi pozitívne nás prekvapila aj kuchyňa. V tomto pobyte sme mali zahrnutú aj polpenziu a prvý večer sme si mohli vyskladať menu z troch chodov. Dali sme si kačaciu paštétu, hovädzie líčka a tvarohovo-tekvicovú štrúdlu. Jožko vyskúšal aj pivo Gerlach. Na druhý deň sme mali večeru formou švédskych stolov. Varia tu veľmi chutne a jedlo je servírované na úrovni. Na raňajkách sme si tiež veľmi pochutili a mali sme si z čoho vyberať. Personál hotela bol tiež veľmi ústretoví a milí.
V cene pobytu sme mali aj hodinu wellnesu denne a to 1x privátny wellnes, kde sme boli len my dvaja a potom verejný wellness, kde mohlo byť maximálne 8 osôb. Nám sa podarilo aj počas verejných hodín mať opäť privátny wellnes, keďže na hodinu, ktorú sme sa prihlásili, sme prišli len my. Úžasné! Nájdete tu vírivku, suchú a parnú saunu a odpočinkovú miestnosť s úžasným výhľadom na zasnežené Tatry. Pozitívne hodnotím aj to, že nám vo wellnese nachystali vždy džbán citronády.
V nedeľu a teda posledný deň sme sa zobudili do krásneho slnečného počasia. Zábery, ktoré vznikli to len potvrdzujú. Čo poviete?
Po skončení nášho pobytu a checkoute nás zviezli smerom k záchytnému parkovisku. Cestou sme rozprávali o tom, ako nám bolo úžasne a že by sme si to tu kľudne o deň, dva predĺžili. Chceme sa opäť vrátiť, ale v inom ročnom období. Rozhodli sme sa tiež, že po skončení pobytu ešte absolvujeme výlet na Hrebienok.
Plán bol taký, že sa tam dovezieme pozemnou lanovkou a tak sme si kúpili lístky. Na Hrebienku prebiehali v tej dobe majstrovstvá sveta Tatry ice master, kde súťažiaci tesali až zo 47-ich ton ľadu zaujímavé ľadové sochy. Obdivujem ľudí, ktorí vedia z ľadu vyčarovať hotové majstrovské diela. Priznám sa však, že po príchode nás to až tak nenadchlo. Všade veľká masa ľudí, dlhé čakacie rady, kde sa dali obzrieť spomínané sochy.
Oveľa viac nás zaujali ľudia, ktorí pokračovali z Hrebienka na prechádzku, alebo túru. Neváhali sme a pokračovali sme rovnakým smerom. Prišli sme až k Rainerovej chate, kde sme si dali výborný čaj a ja (nešoférka) aj Horec (bylinkový mok) a pokračovali sme ďalej k Zamkovského chate.
Tak sme sa vybrali ďalej a o chvíľu sme dorazili do cieľa. Opäť sme si dali čaj, užívali sme si zasneženú krajinu a pohľad na ňu. Mali sme prekrásne počasie a veľmi sme si túto prechádzku užili.
Víkend v Sliezskom dome spojený s výletom na Hrebienok hodnotíme pozitívne a odporúčame vám ho absolvovať. Bol to jeden z našich najkrajších víkendov strávených u nás na Slovensku. Cítili sme sa ako v rozprávke.
V cene pobytu sme mali aj hodinu wellnesu denne a to 1x privátny wellnes, kde sme boli len my dvaja a potom verejný wellness, kde mohlo byť maximálne 8 osôb. Nám sa podarilo aj počas verejných hodín mať opäť privátny wellnes, keďže na hodinu, ktorú sme sa prihlásili, sme prišli len my. Úžasné! Nájdete tu vírivku, suchú a parnú saunu a odpočinkovú miestnosť s úžasným výhľadom na zasnežené Tatry. Pozitívne hodnotím aj to, že nám vo wellnese nachystali vždy džbán citronády.
V nedeľu a teda posledný deň sme sa zobudili do krásneho slnečného počasia. Zábery, ktoré vznikli to len potvrdzujú. Čo poviete?
Po skončení nášho pobytu a checkoute nás zviezli smerom k záchytnému parkovisku. Cestou sme rozprávali o tom, ako nám bolo úžasne a že by sme si to tu kľudne o deň, dva predĺžili. Chceme sa opäť vrátiť, ale v inom ročnom období. Rozhodli sme sa tiež, že po skončení pobytu ešte absolvujeme výlet na Hrebienok.
Plán bol taký, že sa tam dovezieme pozemnou lanovkou a tak sme si kúpili lístky. Na Hrebienku prebiehali v tej dobe majstrovstvá sveta Tatry ice master, kde súťažiaci tesali až zo 47-ich ton ľadu zaujímavé ľadové sochy. Obdivujem ľudí, ktorí vedia z ľadu vyčarovať hotové majstrovské diela. Priznám sa však, že po príchode nás to až tak nenadchlo. Všade veľká masa ľudí, dlhé čakacie rady, kde sa dali obzrieť spomínané sochy.
Oveľa viac nás zaujali ľudia, ktorí pokračovali z Hrebienka na prechádzku, alebo túru. Neváhali sme a pokračovali sme rovnakým smerom. Prišli sme až k Rainerovej chate, kde sme si dali výborný čaj a ja (nešoférka) aj Horec (bylinkový mok) a pokračovali sme ďalej k Zamkovského chate.
Tak sme sa vybrali ďalej a o chvíľu sme dorazili do cieľa. Opäť sme si dali čaj, užívali sme si zasneženú krajinu a pohľad na ňu. Mali sme prekrásne počasie a veľmi sme si túto prechádzku užili.
Víkend v Sliezskom dome spojený s výletom na Hrebienok hodnotíme pozitívne a odporúčame vám ho absolvovať. Bol to jeden z našich najkrajších víkendov strávených u nás na Slovensku. Cítili sme sa ako v rozprávke.
A čo tvoj najkrajší víkendový pobyt na Slovensku? Kde si ho strávil/a ty?
Ak chceš aby ti nič neuniklo, tak ma nájdeš aj na Instagrame a Facebooku.
Waw vyzerá to tam riadne dobre, tak uprostred prírody 🙂
LIFE IN PICTURES BY LU
celý život žijem v tom že vírivka sa píše ako "výrivka" 😀 tak nič no 😀 krásne fotky
My Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers
Wow tak tam muselo byť parádne 😮 Tiež som si priala niečo takéto/takúto zimnú dovolenku túto zimu zažiť a nič :/ Keby aspoň aj aspoň trochu snehu bolo, ale v BA absolútne nič :/ Ty máš prenádherné fotky, videla som permanentne aj tvoje na insta – máš úplný cit na fotky – vieš ako zachytiť fotku, aby bola krásna a to je dosť super – držím palčeky aj naďalej 🙂
DEZIRÉ
Luci bol to náš najlepší víkend strávený na Slovensku. 🙂
Viki už som sa zľakla, či som sa nepomýlila. 🙂
Domi na tento pobyt stále spomíname. Bolo tam vynikajúco! Tak to ma veľmi teší, že foto sa páčia a ďakujem. 🙂